Pohľad na školský systém 200 rokov po jeho vzniku
"Všetky mravné, občianske a politické inštitúcie posilňujúce rozumné a prirodzené väzby, ktoré pútajú ľudské snaženie a vrúce city k Božskému, sú nevyhnutné k tomu, aby mohla vyrásť tá obdivuhodná bytosť zvaná človek, ktorej výsadou je vo veľkej miere tvoriť seba samotnú a ktorá je predurčená k tomu, aby zastávala nie bezvýznamné miesto v stvorení."
— Edmund Burke
"Myslím, že je to otrasný systém. Je to jediný biznis, ktorý zákazníkom nedáva to, čo chcú, a potom ich obviňuje za svoje vlastné neúspechy. My nemáme zníženú schopnosť učiť sa, máme zastaraný školský systém, ktorý má zníženú schopnosť vyučovať."
— Robert Kiyosaki
Realita dnešného školstva. Žiaci sú čím ďalej tým viac drzejší, hlúpejší, lenivejší ťažko sa koncentrujú a ich dochádzka a prospech sa zhoršuje, učitelia sú nervóznejší, agresivnejśí a lenivejší. Autorita učiteľov zaniká a oni sa ju snažia nahradiť umelými a despotickými spôsobmi. Naši učitelia vo svojej krátkozrakosti vinia za tento stav študentov alebo "dobu", namiesto aby vinili neprispôsobivý systém. Prefeminizovaný pedagogicky zbor ktorý sa v dôsledku toho snaží čím ďalej tým viac tlačiť na študentov neuvedomujúci si, že tým iba zväčšuje ich odpor ku škole a tým pádom ešte prehlbuje už dosť hlbokú krízu. Neuvedomujúci si, že čím je latka postavená vyššie, tým je ľahšie a lákavejšie ju podliezť. A čim viacej je podliezaná, tým je to ťažšie kontrolovateľné. Čím zaniká spravodlivosť v školách. Spôsob učenia vyhovujúci úzkej skupine študentov a systém hodnotenia absolútne nekopírujúci ich skutočnú šikovnosť. Netransparentné a neflexibilné osnovy, ktorým sa musia študenti prispôsobovať namiesto toho aby sa oni prispôsobovali im. Veď každý sme jedinečný, tak predsa nemôže existovať univerzálny systém, ktorý to do nás všetko natlačí. No školy si myslia, že tento všeliek našli a dali mu názov osnovy. Bez ohľadu, či človek bude lekár, vojensky technik, podnikateľ, filozof alebo politik, do 19-rokov svojho života učí všetko bez rozdielu, hoci všetko čo človek v živote naozaj potrebuje sa naučil už v materskej skole.
Vraví sa o všeobecnej inteligencii ale všeobecná inteligencia nie je niečo čo sa dá jednoducho naučiť, a nebož nie takým umelým spôsobom. To je niečo čo buď človek chce, alebo nie. Mimochodom aj tak 95% veci s ktorými sa dotyčný človek nebude stretávať vo svojom obore zabudne. A hĺbka do ktorej sa v niektorých oboroch ide už niekoľkonásobne presahuje všeobecnú inteligenciu. A vždy sú to len byrokratické autority ktoré rozhodujú, čo je a čo nie je všeobecná inteligencia. Prečo sa namiesto matematiky neučíme hrať na klavíri, namiesto pravopisu nemáme strojopis, namiesto literatúry filmografiu, namiesto teoretickej informatiky pracú z internetom, namiesto odvodzovania vzorcov na matematike si ich nevysvetlime. Kto má právo rozhodnúť, že čo je pre každého jedinca lepšie a čo horšie???
Vraví sa o gymnastike mozgu ale prečo ten mozog neprecvičovať spôsobom ktorý jedinec vo svojom budúcom živote naozaj bude potrebovať??? Študenti dostávajú množstvo zbytočných informácií, sú uväznení vo veľmi nekvalitnom a silne ideologizovanom vzdelávacom systéme. Študijné systémy sú často veľmi striktné, neumožňujúce študentovi byť iniciatívnym a napr. vybrať si špecifickú oblasť, ktorá ho obzvlášť zaujíma, znovu a znovu je nútený absolvovať často také predmety, ktoré sú pre neho absolútne zbytočné. Často musí do seba vstrebať enormné množstvo informácií, ktoré pre neho nemajú žiadnu cenu.
Mnohým z týchto negatív by sa dalo vyhnúť ak by bola aj do školstva zavedená konkurencia a ak by celý systém viac reflektoval preferencie študentov. Prečo v školách namiesto precvičovanie kreativity, logického myslenia, komunikácie, medziľudských vzťahov, dookola precvičujeme textovo memoralnu inteligenciu a tým pádom zvýhodňujeme ľudí ktorý pravé ňou disponujú hoci to ich skutočnej inteligencii väčšinou neznamená nič? Žiaci, ktorí sa učia napr. cez praktickú činnosť, teda tým, že niečo robia, sú označovaní za hyperaktivnych. Stále vyššie náklady, pri menšom efekte, štátne školy, produkujúce pologramotných psychopatov, strieľajúcich po spolužiakoch, táto vystresovaná mládež hľadajúca náhrady rodinného a príjemného prostredia v drogách, násilí a rebélií. Rastie počet prepadajúcich študentov a žiakov, ktorým kvôli "zníženej schopnosti učiť sa", sú považovaný za blbcov a odsúvaní na okraj spoločnosti.
Na jednej strane bude rásť počet študentských samovrážd, na strane druhej, bude rásť aj počet prázdnych a plytkých mladých ľudí, ktorých nič na svete nezaujíma a naháňajú sa len za zmyslovými pôžitkami.
Učitelia sú bezradní a úpadok vzdelávacieho systému sa snažia riešiť napumpovaním väčšieho množstva prostriedkov do svojho rezortu. Dnes sa snažia sa zachrániť systém, ktorý bol už včera mŕtvy. Zvýšené výdavky však nevyriešia hlavným dôvod úpadku moderného školstva - zmenila sa doba. Pruské fabriky na diplomy mali možno svoje opodstatnenie v priemyselnom veku, informačný vek si vyžaduje iné prístupy na trhu vzdelávania. Je predsa nenormálne, že štát, čiže my dávame ročne neskutočne peniaze na vzdelanie ktoré by jednotlivec mohol získať v mestskej knižnici za pár korún.
Kde nastala chyba na to sa treba pozrieť do histórie a v prvom rade si uvedomiť, že náš školský systém je už skoro 200-rokov starý, vznikol v 18. storočí v Prusku Fridricha Veľkého (k nám ho doniesla až Maria Terézia) a jeho prvotná úloha bola vychovať štátnych byrokratických úradníkov a vojakov. No dnešná doba sa od vtedajšej veľmi líši, no školy veľmi nie. Tento pruský systém fungujúci na princípe masovej továrni na vzdelanie ktorého základným znakom je neosobnosť mohol byť dobrý v priemyselnej ére. Systém, ktorý tlačí vysvedčenia a diplomy musí splniť kvótu, nemá čas venovať sa potrebám každého jedného svojho zákazníka. Školstvo je jediný systém, ktorý zo svojich zlyhaní viní zákazníkov. Samozrejme došlo aj k utvrdeniu tohto systému za totalitného režimu po druhej svetovej vojne a to podľa vzoru V.I.Lenina a to Učiť sa učiť sa, učiť sa - fakt duchaplné. Boľševici sa túžbou rozložiť rodinu a podriadením si každého jedinca vtedajšiemu totalitnému systému ani netajili, hoci dnešní neobolševici používajú menej zrejmé metódy, zahalené navyše do dymových clôn s krycími názvami poslušnosť, pokora, oddanosť, osnovy, povinná školská dochádzka. A tí čo sa systému nepoddajú, nazývajú neposlušnými drzými spratkami a aby v ich voľnom čase nevyvádzali nejaké huncútstva tak im jednoducho škola všetok voľný čas zoberie. Konečným cieľom je "vychovať" človeka súceho práve do takého totalitného režimu ako bol u nás po druhej svetovej vojne.
Toľko teória ale ako to vyzerá v praxi u bežnej obete? Uvedieme si to na jednoduchom príklade bežného dieťaťa v bežnej rodine. Totižto tento školský systém je v nás tak hlboko zažratý, že sme si zvykli pozerať sa na ľudí okolo nás ako na úspešných a neúspešných. Práve v škole nás delia na dobrých a zlých, múdrych a hlúpych, drzých a pokorných, na hyperaktivnych a poslušných žiakov. Pritom žiadny žiak nie je zlý, žiadne dieťa nie je hlúpe. Je to práve ta originalita a jedinečnosť každého jedinca, ktorá dáva tomuto svetu jeho pestrosť a rozmanitosť. Každé dieťa má v sebe potenciálneho génia veď už len z kresťanského hľadiska je zrejme, že Boh dal každému do vienka talent a potenciál, ktorý je možné fantasticky rozvinúť. Neexistuje dieťa, ktoré sa nenaučí rozprávať a pritom nie každé má na to rovnaké predpoklady. No menej nadané dieťa keď sa pomýli tak sa postaví s skúša to znovu a znovu. Ľudia ktorí, sú okolo neho mu nepovedia, že na to nemá ale podporujú ho v tom a preto sa snaží. No keď vyrastie tak tohto potenciálneho génia v ňom najprv začnú obmedzovať rodičia vetami typu: Nič s teba nebude! Si neschopný! Pozri sa na suseda aké ma známky! Takže známi a rodina v nás úspešne zabíjajú odvahu využiť svoj talent, no je to až škola, ktorá zabíja samotného génia v nás. A postupne z nás vytvorí iba ďalšiu tehlu v múre.
Otázka znie čo s tým? Odpoveď znie síce dosť radikálne ale je to jediné možné riešenie. Odštátniť školy, zrušiť povinnú školskú dochádzku, zrušiť osnovy, zaviesť konkurenciu medzi školami, rekvalifikovať a odfeminizovat pedagogický zbor, zaviesť kontrolu školstva zo strany študentov číže ich zákazníkov, zrušiť úlohu hodnotenia študentov iba ako prvok motivujúci a upraviť ju na takú ktorá bude reálne a spravodlivo reflektovať šikovnosť a pripravenosť študenta vykonávať daný obor. Ja viem, že to znie strašné a nereálne ale je to jedliny spôsob ktorým vytiahnuť dnešné školstvo zo situácie v ktorej sa nachádza. Keď to nespravíme tak sa budeme musieť zodpovedať Bohu za zánik ľudského jedinca ako rozumnej logickej a rozmýšľajúcej bytosti a jeho pretvorenie na obyčajný chodiaci stroj (encyklopédiu) bez logiky, inteligencie, jednoducho obyčajného papagája.
