Väčšina ľudí si totižto myslí, že pravda je to, čo je skutočne a nepravda, čiže lož, je to, čo skutočné nie je. Je to naozaj tak? V 10-tom storočí keď niekto prehlásil, že vynašiel liek na nejakú chorobu bol upálený z čarodejníctva, keď Koperník v 16-tom storočí prehlásil že Zem obieha okolo Slnka a nie naopak bol upálený. Všetci títo ľudia mali pravdu, no v podstate klamali a zato boli potrestaní. No keď Hitler spôsobil smrť miliónov ľudí, tak bol v Nemecku oslavovaný. Stalin ktorý dal pozabíjať milióny ľudí bol takisto považovaný za veľkého človeka. Pravda nie je to čo je skutočné. Lebo potom by sme museli nájsť univerzálnu osobnosť alebo bytosť ktorá by určila čo pravda je a čo pravdou nie je. Z náboženského hľadiska je touto osobnosťou BOH, no problém nastáva v priamej komunikácii medzi bohom a človekom. No bohužiaľ v skutočnosti sa pravdou stáva to, čomu uverí väčšina. Lož sa stáva pravdou a pravda zase lžou. Lož ktorej veria všetci alebo väčšina prestáva byť ľuďmi vnímaná ako lož, a pravda ktorej neverí nik alebo skoro nik sa stane lžou. Lož a pravda sú dve relatívne veličiny ktoré určujeme my, ľudia. Číže my si sami určujeme čo je pravda a čo ňou nie je. Je to nesprávne, ale je to tak. A keďže nemáme univerzálnu bytosť, alebo niečo čo by nám povedalo toto je pravda a toto nie, tak to vlastne ani inak byť nemôže. Pravé tuto vlastnosť zneužilo väčšina diktátorov, napríklad Hitler pri svojej rasistickej nemeckej kampani. Ako povedal jeho najväčší propagandista Joseph Goebbels: Tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Práve toto bol spôsob akým sa pred 60-timi rokmi dostal ku vláde jeden z najväčších vrahov minulého storočia a celej histórie vôbec.
Dr. Joseph Goebbels bol skutočne majstrom propagandy. A národno-socialistické hnutie v medzivojnovom Nemecku, uvedomujúc si jej význam, jej dalo otvorene a bez zábran preferované postavenie ako jednému z nástrojov na realizáciu politicko-spoločenského a ekonomického programu Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany. Po prevzatí moci v Nemecku Adolfom Hitlerom v roku 1933 bolo v sústave ústredných štátnych orgánov zriadené aj ministerstvo propagandy ako prierezový štátny orgán, s právomocami riadenia rozhlasu, filmu a ostatných masovo-komunikačných prostriedkov a umenia. Adolf Hitler začínal svoju politickú kariéru ako funkcionár Nemeckej robotníckej strany (ktorá si v r. 1920 zmenila názov na Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu - NSDAP), poverený práve riadením propagandy. Podobnými spôsobmi sa ku moci dostali aj Boľševici v Rusku, diktátori na Kube a v podstate väčšina zla minulého storočia vôbec.
Otázka teraz znie: Nevidíte podobné spôsoby propagandy, tisíc krát opakovaných lží, poloprávd a manipulácií v dnešných médiách? Nesnažia sa nám podobnými spôsobmi vnútiť do hláv ich názory a vytvoriť z nich pravdu? Neveríte? Tak sa na to pozrime objektívne. Vezmime si napríklad masmédia - televíziu, rádio, noviny, časopisy...
Ukazujú nám "zázraky", ktorým máme veriť, hoci sme ich nikdy nevideli. Pretvárajú skutočnosť tak, ako sa im to hodí. Každý kto niekedy niečo videl na vlastné oči a potom v televízií tak pochopí, že je to trošku rozdiel. Vytvárajú nám svoj vlastný nedotknuteľný svet. Čerpajú z ľudí peniaze a to aj priamo formou koncesionárskych poplatkov a poplatkov za príslušenstvo ktoré je potrebné k ich získaniu a aj nepriamo formou manipulačnej reklamy.
Vytvárajú si kult božských osobnosti, ktoré sú nedotknuteľné a máme sa im klaňať. Zákazník strávi zbožne hodiny pred obrazovkou a tupo čaká, čo mu prednesú a v 90% to zožerie aj s navijakom. Vyžadujú si pre seba obete a to hlavne čas. Dnes sa už proti nim nikto nemôže postaviť. Dokážu rozpútať vojny iba tým, že budú veci vhodne formulovať. Robia si právo na pravdu.
A toto sú práve veci ktorými mi dnešné média pripomínajú Gebelsovu propagandu počas druhej svetovej vojny. Také ovládanie, že ovládaní si ani veľmi neuvedomujú, že ovládaní sú. Myslím si, že tým, že sedíme pred televízormi, ukracujeme sami seba. Jednoducho informácie tečú len jediným smerom. Sú pozliepané takým spôsobom, že vytvárajú určitý obraz sveta - ale falošný obraz, taký, ktorý vyhovuje vysielajúcim. A žiaľ, to isté sa deje ale aj na vyššej, nielen obecnej úrovni.
Nie je predsa jedno, či mám možnosť reagovať, komunikovať, alebo ma niekto núti informácie iba prijímať, len ich do mňa vkladá!(no veď sedieť pred televíziou nemusím, ale toto robíme všetci, takmer všetci, a tí, čo nám svoje predstavy o tom, ako máme žiť, vysielajú, s tým počítajú).
Logika fungovania súčasných médií nie je v hľadaní reálneho obrazu skutočnosti, pravdy ani v ochrane morálky. Súčasné médiá sa pod rúškom ľudskosti a pravdy usilujú len o jedno: dosiahnuť čo najväčšiu sledovanosť, čo najväčší predaj, a teda aj maximálny príjem z reklamy.
V tomto svete neexistuje priestor pre etiku. Médiá presviedčajú svojich konzumentov, že najdôležitejšie pre ich život je iba to, čo im ponúkajú práve ony. Vytvárajú virtuálnu realitu sveta, ktorý neexistuje, problémov, ktoré nie sú problémami. Napriek tomu nás tento svet ovplyvňuje viac, ako si dokážeme v prvom momente predstaviť.
Každodenná prítomnosť smrti a násilia v médiách nás otupila natoľko, že nevnímame svoju účasť v procese genocídy morálky. Verejná mienka v súčasnosti už netrpí pocitom viny, pretože všetko, čo nám médiá ponúkajú, síce vytvára dojem reality, ale podvedome všetci cítime, že to realita nie je. Jediné, čoho sme ako užívatelia informačnej mediálnej mašinérie schopní, je cítiť zlosť, ak sa niečo dotýka priamo našej peňaženky, našich daní, nášho pohodlia. Alebo ak médiá vytvoria dojem, že veci sa tak dejú. Žiadne širšie súvislosti, žiaden kontext. Iba svedectvo dávkované tak, aby vyvolávalo potrebu ďalšej dávky. Trpíme teda závislosťou od klamstva. Od klamstva ktoré sa takto stáva pravdou. Síce pravdu falošnou ale pravdou. Prečo sa táto falošná pravda nedá odhaliť.
Média totižto používajú veľmi dokonalý spôsob manipulácie. Nielenže divákovi povedia nepravdu, ako to robíme napríklad v škole, keď sa ideme učiteľovi vyhovoriť, že nemáme domácu úlohu, nielenže nás nútia tu nepravdu rozširovať ďalej ako to pod rúškom násilia robili napríklad totalitné režimy. Ale oni nás najprv presvedčia o tom, že pravdu v skutočnosti majú a my ju potom slobodne rozširujeme ďalej. Táto manipulácia ma za následok deštrukciu mysle a myslenia vôbec, čo môže dospieť k úplnému zrúteniu civilizácie. No tomuto zrúteniu bude predchádzať kultúrna, morálna a intelektuálna deštrukcia. No nedeje sa toto už teraz?
Sú všetci ľudia na Slovensku takí hlúpi, že to všetko nevidia alebo sú takí lenivý, že sa im to proste nechce vidieť? Nie je to tak. Sú pohodlní. Každého človeka zaujme iba to, čo sa ho bezprostredne týka. Iba to, čo ovplyvní jeho život priamo. Ostatné ho nezaujíma a preto sa všetky problémy riešia na veľmi elementárnej úrovní. Vzniká tu mozaika v ktorej je veľmi veľa dier. Dier takých veľkých že všetko zlo cez nich preniká veľmi jednoducho a mi mu pritom ešte tlieskame. Ako tlieskali Hitlerovi a Gebelsovi ich poslucháči po ich prejavoch.
Ďalší problém ľudí je, že prestali rozmýšľať. Nechcem veľmi zabŕdať ale je do veľkej miery aj problém škôl. Ľudia dnes radšej pôjdu v nedeľu poobede do HYPER-MARKETU ako do divadla, radšej si pozrú správy v TV ako by si kúpili noviny, radšej si pozrú film ako si prečítajú knižku. Ľudia proste prestali nad týmto svetom rozmýšľať a tích, čo rozmýšľajú, považujú za bláznov... A to práve média zneužívajú. Vraví sa, že jeden blbec je jeden blbec, dvaja blbci sú dvaja blbci, no milión blbcov je historická sila. A to sa tu teraz deje. Média si hľadajú práve blbcov, ktorých manipulujú a robia z nich hybnú silu tohto sveta ktorej budú oni vládnuť.
Číže dospeli sme k názoru, že média sú zlé. Otázka teraz znie: sú fakt iba média zlé a my chudáci ľudia sme nútený pozerať sa na tie lži a somariny? Predsa každý človek má možnosť výberu, či si ten televízor alebo bulvárny časopis pozrie. Nie sme to práve my kto dáva týmto lžiam priestor, ba dokonca ich až od médií vyžaduje? Nie sme to práve my kto sa na tieto veci pozerá a zabíja pri nich svoj drahocenný čas? Nie sme to my kto všetko čo počuje napríklad v správach alebo sa dočíta v novinách zožerie aj z navijakom? Nie sme to práve my ktorí veríme všetkým tým stupídnym reklamám? Nie sme to práve my ktorí v baroch, v školách, v zamestnaniach, na ulici, na autobusových zastávkach rozoberáme všetky tie nepodstatné veci ktoré do nás média tlačia ako jeden veľký stroj na žvásty? Nie sme to my, ktorí sa a naše názory nechávame formovať médiami a nechávame im plnú moc nad naším úsudkom? Ale áno sme to my, my ľudia. Média nám dávajú iba to, čo chceme. Iba to čo od nich vyžadujeme. Veď čo im iné ostáva. Koniec koncom aj Hitler aj Lenin dali svojim národom iba to čo samé chceli. A keď už to dosiahli, tak si to potom pretvorili podľa svojich predstáv a dopadlo to tak ako to dopadlo. Média sú už iba smutným obrazom stavu dnešnej spoločnosti. Žiadame vylepšiť svet skvalitnením televízie. Myslím, že sa nedočkáme. Súčasné médiá sa pod rúškom ľudskosti a pravdy usilujú len o jedno: dosiahnuť čo najväčšiu sledovanosť, čo najväčší predaj, a teda aj maximálny príjem z reklamy, no sme to práve my ich diváci ktorí ich podnecujú práve ku takému programu aký robia. Tak ako každá ryba smrdi od hlavy, tak aj tento problém smrdí od diváka. Od spoločnosti.
Áno je to práve spoločnosť, čiže my, ľudia, ktorí od televízie očakávame nielen aby nám sprostredkúvala kultúru informácie a zábavu ale žiadame od nej čosi viac. Čosi čo nám nemôže, respektíve nemôže správne sprostredkúvať. Naša kultúra sa mení na sekulárnu. Mení sa na ňu, hľadajúc náhradu za Boha ktorého sa zriekla. A tím náhradným Bohom sa stali práve média. Média nám dnes vytvárajú pravdy, nepísané zákony, bôžikov, hrdinov... Dnešné média majú už len krôčik vyhláseniu Právo som ja. Stačí už len dodať: Nemysli, nepýtaj sa, nasleduj ma. Samozrejme, nemusím mať ani žiadne vedomosti. Svet je skazený, k pravde sa nedopracujeme, väčšinou sa nám do toho ani nechce, takže nám zostáva len zvoliť si, akokoľvek náhodne či svojvoľne, jednu z ponúkaných ideológií, jeden príbeh, rozprávaný blbcom. A urobiť si z neho základný zmysel života. A jedného dňa sa zobudíme a zistíme že tu máme nového HITLERA, STALINA, MUSSOLINIHO, KASTRA, proste nového veľkého brata-diktátora. Áno budú nimi média. História sa opakuje, no zakaždým to stojí viac.
